Život Prešova
online
online
V rokoch 2000 až 2010 rástol najrýchlejšie región Bratislavy
10.11.2013 Bratislava
Bratislava 10. novembra (TASR) - Najbohatším regiónom Slovenska je Bratislavský kraj. Naopak, ekonomicky najchudobnejším regiónom ostáva Prešovský kraj. Ukázala to najnovšia analýza UniCredit Bank.
Bratislavský kraj je najbohatším regiónom na Slovensku. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa totiž v hlavnom meste prevyšuje priemer Slovenska viac ako dvojnásobne. Nadpriemerný rast zaznamenali ešte dva regióny, a to Trnavský a Žilinský kraj. Vďačia za to najmä pôsobeniu automobiliek.
"Najmä v prípade Žiliny môžeme pozorovať zrýchlenie ekonomického rastu v druhej polovici dekády, a to aj napriek krízovým rokom 2009 a 2010," hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Za posledných desať rokov sa však rozdiely medzi regiónmi prehĺbili. Ich ekonomická sila postupne klesá smerom zo západu na východ. Ekonomicky najchudobnejším regiónom je Prešovský kraj, ktorý dosahuje len 57 % priemeru Slovenska. Najpomalšie rástli chudobné regióny na juhu stredného a východného Slovenska, teda v okolí Banskej Bystrici a Košíc. "V prípade Banskej Bystrice to bolo najmä v dôsledku extrémne slabej prvej polovice dekády, ale v druhej polovici tento región už zaznamenal mierne nadpriemerný rast a čiastočne tak vymazal straty," hovorí Koršňák.
Za regionálne rozdiely môže pritom najmä kríza, ktorá vypukla v roku 2009. Zasiahla najviac chudobné regióny východného Slovenska, a to okolie Prešova a Košíc. "Naopak, Bratislava si dokázala ako jediný región udržať ekonomický rast aj v krízovom roku 2009. V roku 2010 dosiahla predkrízovú úroveň už aj ekonomika regiónu Žiliny. Naopak, regióny východného Slovenska za predkrízovými úrovňami stále zaostávali o viac ako 2 %," dopĺňa Koršňák.
Ekonomická sila regiónu sa prejavuje aj na zamestnanosti v regióne. Rozdiely v produktivite práce medzi regiónmi sú výrazne nižšie. Produktivita práce v najchudobnejšom regióne v Prešove dosahuje približne polovicu najbohatšieho regiónu Bratislavy.
Z hľadiska štruktúry ekonomík regiónov Slovenska majú najrozvinutejší priemysel regióny Košíc, Trenčína a Trnavy s podielom priemyselnej výroby na pridanej hodnote regiónu približne 26 %. Naopak, najmenší význam pre ekonomiku regiónu má priemyselná výroba v regióne Bratislavy, kde dominujú služby. "Aj vďaka prítomnosti jadrových elektrárni má energetika najväčší význam pre regióny Nitry a Trnavy. Najväčší podiel stavebníctva na pridanej hodnote regiónu nájdeme v regiónoch Žiliny a Prešova."
Poľnohospodárstvo hrá zase významnejšiu úlohu okrem Nitry aj v najchudobnejších regiónoch Slovenska s prevažne hornatým charakterom a relatívne nižším podielom poľnohospodárskej pôdy, a to v Banskej Bystrici a Prešove.
Bratislavský kraj je najbohatším regiónom na Slovensku. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa totiž v hlavnom meste prevyšuje priemer Slovenska viac ako dvojnásobne. Nadpriemerný rast zaznamenali ešte dva regióny, a to Trnavský a Žilinský kraj. Vďačia za to najmä pôsobeniu automobiliek.
"Najmä v prípade Žiliny môžeme pozorovať zrýchlenie ekonomického rastu v druhej polovici dekády, a to aj napriek krízovým rokom 2009 a 2010," hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Za posledných desať rokov sa však rozdiely medzi regiónmi prehĺbili. Ich ekonomická sila postupne klesá smerom zo západu na východ. Ekonomicky najchudobnejším regiónom je Prešovský kraj, ktorý dosahuje len 57 % priemeru Slovenska. Najpomalšie rástli chudobné regióny na juhu stredného a východného Slovenska, teda v okolí Banskej Bystrici a Košíc. "V prípade Banskej Bystrice to bolo najmä v dôsledku extrémne slabej prvej polovice dekády, ale v druhej polovici tento región už zaznamenal mierne nadpriemerný rast a čiastočne tak vymazal straty," hovorí Koršňák.
Za regionálne rozdiely môže pritom najmä kríza, ktorá vypukla v roku 2009. Zasiahla najviac chudobné regióny východného Slovenska, a to okolie Prešova a Košíc. "Naopak, Bratislava si dokázala ako jediný región udržať ekonomický rast aj v krízovom roku 2009. V roku 2010 dosiahla predkrízovú úroveň už aj ekonomika regiónu Žiliny. Naopak, regióny východného Slovenska za predkrízovými úrovňami stále zaostávali o viac ako 2 %," dopĺňa Koršňák.
Ekonomická sila regiónu sa prejavuje aj na zamestnanosti v regióne. Rozdiely v produktivite práce medzi regiónmi sú výrazne nižšie. Produktivita práce v najchudobnejšom regióne v Prešove dosahuje približne polovicu najbohatšieho regiónu Bratislavy.
Z hľadiska štruktúry ekonomík regiónov Slovenska majú najrozvinutejší priemysel regióny Košíc, Trenčína a Trnavy s podielom priemyselnej výroby na pridanej hodnote regiónu približne 26 %. Naopak, najmenší význam pre ekonomiku regiónu má priemyselná výroba v regióne Bratislavy, kde dominujú služby. "Aj vďaka prítomnosti jadrových elektrárni má energetika najväčší význam pre regióny Nitry a Trnavy. Najväčší podiel stavebníctva na pridanej hodnote regiónu nájdeme v regiónoch Žiliny a Prešova."
Poľnohospodárstvo hrá zase významnejšiu úlohu okrem Nitry aj v najchudobnejších regiónoch Slovenska s prevažne hornatým charakterom a relatívne nižším podielom poľnohospodárskej pôdy, a to v Banskej Bystrici a Prešove.
0
www.ZIVOTPO.sk
